SV. CYRIL A METOD
patróni proti búrke. Dňa 5.júl slávime ich sviatok, ktorý je zároveň štátnym sviatkom. V tomto termíne sa koná už tradičná najväčšia púť Slovákov na Mariánsku horu v Levoči.
Na začiatku cesty jedných z najvýznamnejších osobností európskej kultúry bol Solún. Toto mesto (po grécky Thessaloniké) leží v terajšom severnom Grécku, vtedajšej Byzantskej ríši. Tam sa otcovi Levovi, významnému a zámožnému vojenskému hodnostárovi a bohabojnému mužovi, a jeho manželke Márii, narodilo sedem detí, z ktorých dve sa stali misionármi slovanského sveta: najstarší Metod a najmladší Konštantín.
Metod sa narodil v roku 815 a študoval právo a jazyky. Po vyštudovaní právnickej školy spravoval desať rokov byzantskú župu, v ktorej väčšinu obyvateľov tvorili Slovania. Levov najmladší syn Konštantín, narodený v roku 827, bol tiež veľmi nadaný a venoval sa filozofii, literatúre a kresťanskému učeniu. Ako sedemročnému mu zomrel otec. Vtedy mal zaujímavý sen. Snívalo sa mu, že stratég mesta zhromaždil pred ním všetky ženy mesta a povedal mu, aby si vybral jednu z nich za ženu. Konštantín, oslnený žiarou a krásou jedinej ženy, si vybral Sofiu - Múdrosť.
Tento symbolický sen ho predurčil na štúdium filozofie a vied a Konštantín pokračoval v štúdiu na cisárskej škole v Carihrade, v škole, kde v tom čase študoval tiež budúci cisár Michal III. Jeho priatelia ho nazývali Konštantín - Filozof práve kvôli jeho vášni k Múdrosti, ktorá bola jeho poslaním a cestou. Po skončení štúdií mu vysoký cisársky úradník Theoktistos ponúkol svoju dcéru za ženu. Konštantín odmietol, hovoriac, že jeho cieľom je znovuzískanie „pradedovskej Adamovej cti“, totiž posväcujúcej milosti. Konštantín odmietal aj ostatné svetské radosti. Dali ho vysvätiť za kňaza. Neskôr ho prehovorili a stal sa profesorom na cisárskej škole v Carihrade. Ako 24 ročného ho zaradili do byzantského posolstva k Arabom v Mezopotánii, kde mal teologické dišputy s tamojšími mohamedánmi. V snahe nájsť zmysel života utiahol sa do kláštora Polychrom na svahu pohoria Olymp (neďaleko dnešného mesta Brussa), kde bol jeho brat Metod predstaveným (igumenom), ktorý sa zriekol vysokého postavenia a tiež hľadal duchovný život. Potom, asi v roku 860, ich obidvoch Cisár Michal III. vyslal ako členov posolstva, vyučovať vieru medzi slovanských príslušníkov kmeňa Chazarov, ktorí sídlili medzi Čiernym a Kaspickým morom. Vďaka Konštantínovmu jasnému vyučovaniu filozofie a Metodovým znalostiam jazykov sa dalo pokrstiť dvesto Chazarov. Kagan, vodca Chazarov ich chcel štedro obdarovať, lenže Konštantín dary odmietol a namiesto toho si vypýtal dvesto gréckych otrokov, ktorých prepustil na slobodu. Vodca Chazarov neskôr napísal ďakovný list cisárovi Michalovi III., v ktorom mu sľuboval priateľstvo svojho kmeňa a vychvaľoval oboch solúnskych bratov.
Knieža Rastislav požiadal pápeža Mikuláša I. o učiteľov, ktorí by ovládali slovanský jazyk, vyučovali by domácich kňazov a upevnili pravú kresťanskú vieru na Veľkej Morave. Kresťanská viera na Veľkej Morave bola vtedy totiž slabá, často nepravá a doplňovaná pohanskými zvykmi. Nemal však úspech, pretože pápež ho odmietol. Rastislav teda, uplatňujúc starú poučku "ak nás neprijmú na Západe, obrátime sa na Východ", vypravil druhé posolstvo byzantskému cisárovi Michalovi III. s tou istou prosbou. Keď cisár Michal prijal posolstvo, bol si istý, že jediní kandidáti na túto misiu sú solúnski bratia Konštantín a Metod, a poprosil ich, aby sa na túto cestu vydali. Oni, pamätajúc na slová sv. Petra "Boha sa bojte, cisára ctite", túto ponuku prijali a začali sa pripravovať na dlhú a náročnú misiu.
Konštantín i Metod sa rozhodli, že vytvoria písmo pre Slovanov, aby títo mohli lepšie spoznávať kresťanskú vieru. Konštantín zostavil z malých písmen gréckej abecedy nové písmo - hlaholiku (od slova glagol - hláska). Hlaholická abeceda mala 43 písmen, väčšinu gréckych, ale časť aj hebrejských, lebo niektoré slovienske zvuky sa nedali vyjadriť gréckymi písmenami. Spolu s Metodom preložil ešte pred cestou väčšinu kníh Svätého Písma.
V pamätnom roku 863 Konštantína a Metoda na Veľkej Morave slávnostne privítal knieža Rastislav a predstavil im prvých žiakov. Konštantín s Metodom nezaháľali. Hneď založili slovanské učilište, cirkevnú školu, kde vzdelávali svojich pomocníkov v gramatike, hudbe a kresťanskom učení. Svojich pomocníkov naučili cirkevný poriadok, raňajšie a večerné služby a slávenie svätej omše. Spolu s nimi potom vyučovali ľud o pravom kresťanskom učení, učili ich písať, čítať a šírili aj zákonodarstvo a poriadok v spoločenskom živote. Snažili sa tiež, s pomocou Rastislava, zorganizovať osobitnú cirkevnú hierarchiu s vlastnou provinciou, ktorá by ľahšie odolávala nemeckým nátlakom.
Po štyroch rokoch (v roku 867) sa Konštantín s Metodom vybrali na ďalekú cestu. Keďže Konštantín nebol biskup a Metod ani kňaz, museli putovať do Ríma vysvätiť nových žiakov za kňazov, aby mohli lepšie spravovať ľud, vysluhovať sviatosti a slúžiť omše. Takisto mali v úmysle požiadať pápeža, aby schválil starosloviensku reč ako liturgický jazyk. Cestou do Ríma pobudli istý čas na Blatnohrade u Pribinovho syna, panónskeho kniežaťa Koceľa (Panónia - oblasť okolo terajšieho juhozápadného Slovenska a severného Maďarska). Solúnski bratia urobili na Koceľa veľmi dobrý dojem a ten im hneď pridal päťdesiat učeníkov, aby sa tiež u nich vyučili. Chcel im pridať aj zlato a iné šperky, ale Konštantín odmietol a miesto toho si vypýtal deväťsto zajatcov, ktorých hneď prepustil. Na oficiálne pozvanie Mikuláša I., ktorý sa dopočul o ich misii, putovali ďalej do Ríma. Kým tam však došli, Mikuláš I. umrel a na jeho miesto bol zvolený pápež Hadrián II., ktorý ich prijal veľmi úctivo. Cyril a Metod mu priniesli so sebou časť pozostatkov rímskeho pápeža a mučeníka Klementa, ktoré Cyril objavil na Kryme. (tieto sú dodnes uchovávané v bazilike sv. Klimenta). Bratia však museli čeliť opozícii zo strany tzv. trojjazyčníkov, ktorí boli proti tomu, aby sa slovienčina stala štvrtým oficiálnym liturgickým jazykom (Tri dovtedy oficiálne jazyky boli gréčtina, latinčina a hebrejčina). Konštantín obhajoval pred pápežom Hadriánom slovienskú reč.
Vďaka svojim diplomatickým vlohám a presvedčivosti dosiahol Konštantín po čom túžil: Roku 867 pápež Hadrián II. schválil ich postup aj ich bohoslužobné knihy a roku 868 vydal bulu Gloria in excelsis Deo, v ktorej slávnostne ustanovil slovienčinu za štvrtý oficiálny liturgický jazyk. (V histórii rímskokatolíckej Cirkvi sa nikomu nepodarilo predtým, a ani potom, až do druhého vatikánskeho koncilu presadiť svoj liturgický jazyk). Pápež dal počas slávnostnej liturgie vysvätiť pomocníkov Konštantína a Metoda za kňazov.
Vyčerpaný po dlhej a náročnej ceste, Konštantín upadol do choroby a vidiac, že sa jeho život chýli ku koncu, rozhodol sa vstúpiť do kláštora, kde chcel stráviť svoje posledné dni. Keď trpel neduhom mnoho dní, raz uvidiac Božie zjavenie, začal takto spievať: „Zaradoval som sa, keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho (Ž 121,1).Prijal rehoľné meno Cyril a so slovami "odteraz nie som ja sluhom ani cisárovi, ani nikomu inému na zemi, ale iba Bohu všemohúcemu", strávil v Rímskom kláštore päťdesiat dní než ho znova položila na lôžko choroba. Obávajúc sa, že to, pre čo celé roky bojoval, vyjde nazmar, dal si zavolať brata a povedal mu: "Hľa, brat, boli sme obaja záprahom, čo ťahal jednu brázdu, ja na ornici padám, svoj deň som skončil. Ale ty miluješ veľmi Horu (kláštor Olymp), jednako, neopúšťaj pre Horu svoje učiteľstvo, lebo čím môžeš byť skorej spasený?"
Metod mu sľúbil, že bude pokračovať v misii a sv. Cyril sa 14. februára 869 pobral k Bohu. Jeho pozostatky boli dočasne vystavené v chráme svätého Petra vo Vatikáne, neskôr ich pápež slávnostne preniesol do Baziliky svätého Klementa, kde je dodnes pochovaný. V tom čase dostal pápež list od kniežaťa Koceľa, v ktorom ho prosil, aby mu znova poslal Metoda. Pápež Hadrián II. ochotne súhlasil, lebo ako sám napísal v odpovedi na Koceľov list, „viera bez činov je mŕtva". Pápež teda vysvätil Metoda za arcibiskupa Panónsko-Moravskej oblasti (dnešné východné Rakúsko, západné Maďarsko a Morava). Toto sa však nepáčilo nemeckým biskupom, ktorí v Metodovom svätení videli ohrozenie svojej moci. Preto Metoda, vracajúceho sa na Veľkú Moravu, zatkli a väznili dva a pol roka v bavorskom väzení v Ellwangene, kde ho násilím odvliekli. Tu si užil ponižovania od panovníka Ľudovíta Nemca. Odsúdili ho na doživotie.
Medzitým sa na Veľkej Morave po zrade svojho strýca Rastislava dostal k moci Svätopluk. Rastislava oslepili a o pár rokov zomrel vo franskom väzení.
V roku 873, na zákrok nového pápeža Jána VIII., Metoda prepustili z väzenia a on mohol pokračovať v začatej misii. Vrátil sa na Veľkú Moravu a tam vyše desať rokov spravoval, obnovoval a zveľaďoval začatú misiu. Hlásal evanjelium aj v susedných krajinách Čechom a Poliakom a doplnil preklady cirkevných kníh. Svätoplukovi vytýkal jeho mravné nedostatky. Jeho spolupráca so Svätoplukom sa zhoršovala a v roku 880 sa musel brániť proti Svätoplukovým obvineniam v Ríme. Bol obžalovaný z bludárstva, ale dokonale sa obhájil a bol potvrdený ako arcibiskup. Avšak na Svätoplukovu žiadosť, pápež ustanovil nové biskupstvo v Nitre a za biskupa menoval kňaza Wichinga, Svätoplukovho prívrženca. Toto malo neskôr bohužiaľ veľmi zlé následky. Keď Metod videl, že sa blíži jeho koniec, zvolal si svojich žiakov a ustanovil kňaza Gorazda za svojho nástupcu. Najznámejší žiaci boli Gorazd, Kliment a Naum. Na Velkomoravskom Veligrade, v ranných hodinách, dňa 6.apríla roku 885 so slovami "Do rúk tvojich, Pane, dušu svoju odovzdávam" odišiel k Bohu.
Pochovali ho v metropolitnom chráme, zasvätenom Matke Božej, ktorého miesto dodnes nie je známe. Jeho žiaci vykonali pohrebné obrady v troch liturgiách v troch rečiach - po latinsky, grécky a sloviensky.V tej dobe bolo v metodovej arcidiecéze asi 200 kňazov a diakonov.
Hneď po Metodovej smrti dosiahol Wiching podvodom u pápeža Štefana V. zákaz slovienskej bohoslužby a odvolanie Gorazda. Pod vplyvom Wichinga dal Svätopluk vyhnať Gorazda a jeho spoločníkov z Veľkej Moravy. Tí pokračovali v šírení evanjelia v Bulharsku, Macedónii, Česku a Poľsku. Slovienska liturgia teda na území Veľkej Moravy zanikla, ale udržala sa a rástla u našich susedov. Po čase sa odtiaľ byzantsko- slovanské kresťanstvo rozšírilo do Kyjevského Ruska, k predkom dnešných Bielorusov, Rusov a Ukrajincov.
Misia sv. Cyrila a Metoda patrí k najvýznamnejším v ranokresťanskej Európe. Ich vplyv na celú strednú a východnú Európu je viditeľný dodnes a ich liturgia sa používa v takmer nezmenenej forme v mnohých krajinách tejto oblasti. Hlaholika bola ich žiakmi upravená na cyriliku a možno ju vidieť ešte dnes v Bulharsku, Srbsku, Rusku i v ďalších krajinách. Právom sa k ich odkazu hlásia všetky slovanské národy.
Solúnski bratia, sv. Cyril a Metod mali v sebe pre apoštola veľmi dôležitú cnosť. Vždy hovorili iba pravdu. Zverili nám hodnoty viery, ako poklad.
Z cyrilo-metodských čias pochádza i úcta k Panne Márii, ktorou sa vyznačuje slovenský národ. Svedčí o tom autor Konštantínovho životopisu Kliment Ochridský, najvýznamnejší spisovateľ cyrilometodskej literárnej školy. Vo svojich sviatočných homíliách spomína takmer všetky súčasné mariánske sviatky.
V bazilike sv. Klimenta nájdeme fresky s vyobrazením Svätých Cyrila a Metoda z deviateho storočia, teda krátko po ich smrti.
Hoci sv. Cyril a Metod pochádzali z Byzantskej ríše, v plnej miere uznávali jedinečnú úlohu Apoštolského stolca. Preto pápež Pius XI. 13.februára 1927, pri oslave 1100. výročia narodenia sv. Cyrila, napísal vtedajším československým a juhoslovanským biskupom: „Všetci sa učte ako treba slúžiť Bohu i národu. Sv. Cyril a Metod vám dávajú vzor, že je to možné len cez úplnú vernosť Cirkvi."
Americkí Slováci dali v Bazilike svätého Klementa v roku 1952 postaviť pamätný oltár a v roku 1963, za totalitného komunizmu na Slovensku, Slováci v zahraničí postavili a vysvätili v Ríme Ústav Cyrila a Metoda.
Na začiatku tretieho tisícročia nám náš veľký priateľ Ján Pavol II. pripomína, aby sme „zatiahli na hlbinu”: prehĺbením viery a mravov. Ešte pred vyše dvadsiatimi rokmi nám Slovákom adresoval túto výzvu: „Drahí moji, zostávajte verní tomuto dedičstvu, poznávajte ho čoraz lepšie do hĺbky vo všetkých životných rozmeroch, so všetkými dôsledkami pre osobný a spoločenský život. Žite podľa tohto dedičstva. Neprestajne mu buďte verní, ochraňujte a zveľaďujte ho v tej istote, že ono je základom vašej duchovnej veľkosti a skutočnej kultúrnej výšky vášho národa.”
To sú naše hlbiny, pramene, naše „posvätné dedičstvo”.
V Slovenskej republike je 5. júl štátnym sviatkom svätých Cyrila a Metoda. Naša ústava sa odvoláva na cyrilometodské dedičstvo. Naši politici by mali pozorne študovať odkaz Cyrila a Metoda adresovaný presne im: Svätý Metod sa takto prihováral našim kniežatám vo svojej originálnej kázni Napomenutie vladárom: „Preto je povinný každý knieža vyučovať Boží Kristov zákon. Nech teda nikto z vladárov srdcom nestojí ďaleko od Boha, nech nebráni niečomu z tých písaných ustanovení, aby tak sám nebol podriadený k odsúdeniu na večný oheň”! A podobne sa začína najstaršia právnická pamiatka Súdny zákonník pre svetských ľudí: „Pred každým právom sluší sa o Božom práve hovoriť a všetky ľudské neprávosti všade odkazujeme na veľký súd Boží.”
Kardinál Ján Chryzostom Korec : „ Svätý Konštantín sa pred smrťou modlil "Pane Bože môj, vypočuj moje modlitby a zachovaj verné ti stádo ... Zachráň ho pred bezbožnou a pohanskou zlobou tých, čo sa ti rúhajú.“ Tento duchovný závet - testament by sme mali všetci vedieť naspamäť, najmä naša inteligencia. Mali by sme sa modliť tú istú modlitbu hlavne dnes, keď to "verné stádo", veriaci celého Slovenska a celé Slovensko sú ohrozované novou pohanskou bezbožnosťou, ktorá sa priamo či nepriamo rúha Bohu Ježiša Krista. Modlí sa aj v týchto chvíľach za ohrozené Slovensko sv. Konštantín - Cyril svoju modlitbu? A nemodlí sa nadarmo?
Rozhorčený spisovateľ povedal a napísal: "Spime, Slováci, sladko". Budeme naozaj spať? Alebo sa prebudíme?
Do vecí verejných máme právo a povinnosť zasahovať všetci. Ani občania, ani naše deti nie sú majetkom štátu. A vedenie štátu si občania sami volia na štyri roky. Namiesto krás Slovenska, jeho kultúry, spevu a piesni, jeho rozprávok i umeleckých diel v literatúre i v hudbe sa nám núkajú filmy o zverstvách z obrazoviek i videopožičovní. Masmédiá a niektorí jednotlivci volajú na poplach, keď má štát dať peniaze cirkvám, aby rozvíjali na Slovensku skutočné ľudské hodnoty. Všetci sme zodpovední za dnešok i za budúcnosť. Bože, láskavý Otče, vo sviatosti krstu prijal si nás za svojich a urobil si nás synmi svetla, prosíme Ťa, nedopusť, aby sme upadli do tmy bludu, ale pomôž nám stále vyžarovať svetlo tvojej pravdy.“
Neraz z úst sv. Otca Jána Pavla II. zaznelo, že naša slovenská krajina a jej ľud môže dať Európe mnoho. Môže a má dať Európe prejavy pravej viery. To však je možné iba v takom prípade, ak tú pravú vieru budeme skutočne žiť. Ak v duchu tejto viery dokážeme zo svojho prostredia odstrániť vzájomnú nenávisť, zvady, nepokoje a staneme sa kvasom v našom vlastnom národe, ktorý dokáže urobiť zo spoločného života v našej vlasti život znášanlivý, pokojný, podľa Kristovho Ducha. Urobme všetci a všetko pre to, aby sme čestne pokračovali v duchu pokory a jednoty na diele sv. slovanských apoštolov Cyrila a Metoda.
Význam misie svätého Cyrila a Metoda a ich prínos k rozmachu kresťanstva v Európe vyzdvihol v roku 1980 svätý otec pápež Ján Pavol II., keď ich vyhlásil spolu so svätým Benediktom za spolupatrónov Európy.
Naša bohatá písomnosť, konkrétne Život Konštantínov sa začína takto: „Boh milosrdný a dobrotivý čaká na pokánie človeka, aby všetci boli spasení a prišli k poznaniu pravdy, lebo nechce smrť hriešnika, ale pokánie a život.” - A podobne Život Metodov: „Milosrdný Boh chce, aby každý človek dosiahol spásu a prišiel k poznaniu pravdy.”
Svätí Cyril a Metod, orodujte za nás !
